Trápi vás sebapoškodzovanie u seba alebo blízkeho? Zistite, kedy vyhľadať pomoc, čo môže byť za problémom a ako vám psychológ pomôže nájsť ďalšiu bezpečnú cestu.

Sebapoškodzovanie je zámerné ubližovanie vlastnému telu a býva známkou silnej psychickej záťaže. Často nejde o snahu zomrieť, ale o spôsob, ako si na chvíľu uľaviť od neznesiteľných emócií, vnútorného napätia, prázdnoty, hnevu, hanby alebo chaosu. Zároveň však platí, že sebapoškodzovanie nie je „len zlozvyk“ a môže byť spojené aj so zvýšeným rizikom samovražedného konania, preto je dôležité brať ho vážne.

Čo si pod sebapoškodzovaním predstaviť

Sebapoškodzovanie môže mať rôzne podoby, ale spoločné býva to, že človek siahne po vlastnom tele vo chvíli, keď už nevie, ako inak uniesť to, čo sa v ňom deje. Niekedy ide o pokus niečo cítiť, inokedy o snahu naopak niečo prehlušiť alebo dostať pod kontrolu. Ľudia, ktorí sa sebapoškodzujú, často opisujú, že v tej chvíli nejde o logické rozhodnutie, ale o zúfalý spôsob zvládania psychickej bolesti.

Prečo k tomu dochádza

Za sebapoškodzovaním často stojí silná emočná bolesť, preťaženie, úzkosť, hanba, pocit zlyhania, osamelosť alebo potreba získať aspoň nejaký pocit kontroly. U niektorých ľudí sa objavuje aj ako reakcia na traumu, vnútornú prázdnotu alebo vtieravé myšlienky. Dôležité je vedieť, že dôvod nemusí byť vždy na prvý pohľad jasný ani samotnému človeku.

Ako sa môže sebapoškodzovanie prejavovať

Niekedy si okolie všimne až fyzické stopy, inokedy skôr zmenu správania. Časté býva väčšie uzatváranie sa, hanba, tajenie, vyhýbanie sa prezliekaniu pred druhými, znížená nálada, podráždenosť alebo silná sebakritika. U niektorých ľudí sa pridáva aj izolácia od blízkych, pocit beznádeje alebo veľké výkyvy emócií.

Prečo býva také ťažké s tým prestať

Sebapoškodzovanie môže krátkodobo priniesť úľavu, a práve to z neho robí nebezpečný copingový mechanizmus. Človek potom často nezažíva len bolesť a hanbu, ale aj to, že si jeho telo a psychika začnú túto cestu pamätať ako rýchly spôsob regulácie. Preto nebýva riešením len sľub „už to neurobím“, ale hlavne hľadanie iných spôsobov, ako zvládať emócie a krízu.

Kedy už nejde len o skryté trápenie, ale o stav, ktorý potrebuje pomoc

Pozornosť si situácia zaslúži vždy, keď sa sebapoškodzovanie opakuje, keď sa človek bojí, že sa neudrží, alebo keď sa k tomu pridávajú myšlienky na smrť, silná beznádej alebo strata zmyslu. Pomoc dáva zmysel aj vtedy, keď ide „len“ o menšie poranenia, pretože aj tie sa môžu zapáliť a hlavne ukazujú, že psychická záťaž už presahuje bežné zvládanie.

Kedy môže pomôcť psychológ alebo terapeut

Psychológ alebo terapeut môžu byť veľmi dôležití vo chvíli, keď človek potrebuje bezpečný priestor, aby vôbec mohol hovoriť o tom, čo prežíva, a postupne hľadať iné cesty než sebapoškodzovanie. Odborná pomoc sa zvyčajne neopiera len o samotné správanie, ale aj o to, čo s ním súvisí — napríklad úzkosť, depresiu, traumu, silnú sebakritiku alebo vzťahové a životné ťažkosti. Vyšetrenie a liečba sa bežne opierajú o psychologické a psychiatrické zhodnotenie a nadväzujúcu psychoterapiu.

Čo obvykle pomáha

Pomáha hlavne nezostávať na to sám alebo sama. Veľký význam má zveriť sa niekomu bezpečnému, hovoriť o tom, čo spúšťa najhoršie chvíle, a spoločne vytvoriť plán, čo robiť v krízových momentoch namiesto sebapoškodenia. U niektorých ľudí pomáha aj priebežne si všímať toho, čo predchádza impulzu, a hľadať iné spôsoby úľavy a regulácie emócií.

Keď je potrebná pomoc hneď

Ak je človek v bezprostrednom ohrození, má samovražedné myšlienky, cíti, že sa neudrží v bezpečí, alebo ak sú poranenia vážne či vyžadujú akútne ošetrenie, je dôležité konať okamžite. V Česku je pri bezprostrednom ohrození namieste volať 155 alebo 112. Pre akútnu psychickú pomoc je pre dospelých dostupná Linka prvej psychickej pomoci 116 123 a pre deti a mladých do 26 rokov Linka bezpečia 116 111; podľa oficiálnych českých zdrojov sú tieto linky dostupné nonstop.

Nie ste na to sami

Sebapoškodzovanie neznamená, že je človek „slabý“ alebo že si len nevie poradiť. Zvyčajne znamená, že nesie niečo, čo už je v danej chvíli príliš ťažké. A práve preto má zmysel vyhľadať pomoc čo najskôr. Psychológ, terapeut alebo psychoterapia môžu byť dôležitým krokom k tomu, aby sa z bolesti, hanby a tajenia postupne stala väčšia bezpečnosť, úľava a iné cesty, ako zvládať to, čo bolí.