Trápi vás sociálna izolácia alebo osamelosť u seba či blízkeho? Zistite, kedy vyhľadať pomoc, čo môže byť za problémom a ako vám psychológ pomôže nájsť ďalšiu cestu.

Sociálna izolácia a osamelosť nie sú to isté, aj keď sa často zamieňajú. Osamelosť je skôr vnútorný pocit odpojenia a nedostatku blízkosti, zatiaľ čo sociálna izolácia znamená objektívne menší kontakt s ľuďmi alebo slabšiu sociálnu sieť. Človek môže byť medzi ľuďmi a napriek tomu sa cítiť osamelo. A naopak môže byť často sám, ale necítiť sa opustene. Obe skúsenosti však môžu výrazne zasahovať psychiku aj celkové zdravie.

Čo si pod tým predstaviť

Osamelosť nie je len samota. Často ide o pocit, že človek nikam úplne nepatrí, že nie je naozaj videný, počutý alebo s nikým skutočne prepojený. Sociálna izolácia zase môže vyzerať ako dlhodobé obmedzenie kontaktov, slabé vzťahové zázemie, chýbajúca opora alebo život, v ktorom okolo človeka takmer nikto nie je. WHO opisuje kvalitné sociálne väzby ako dôležité pre psychickú aj fyzickú pohodu v každom veku.

Ako sa môžu prejavovať

Sociálna izolácia a osamelosť sa často neprejavujú len smútkom. Môže sa objavovať vnútorná prázdnota, pocit odpojenia, horšia nálada, úzkosť, vyššia citlivosť, hanba, strata motivácie, stiahnutie sa do seba alebo pocit, že je stále ťažšie nadväzovať kontakt s druhými. NHS zároveň upozorňuje, že ak osamelosť zasahuje bežný život, môže súvisieť aj so stresom, úzkosťou alebo depresiou.

Prečo býva také ťažké sa z toho dostať

Veľký problém býva v tom, že osamelosť a izolácia sa ľahko samy posilňujú. Človek sa cíti odpojený, a preto sa menej ozýva, menej chodí medzi ľudí alebo sa začne vyhýbať situáciám, v ktorých by mohol zažiť odmietnutie. Tým sa však pocit izolácie ešte prehlbuje. Výskumné podklady zároveň ukazujú, že keď sa osamelosť a sociálna izolácia objavia súčasne, býva ich dopad na duševné zdravie ešte silnejší.

Čo býva častým spúšťačom

Téma sociálnej izolácie a osamelosti sa často objavuje po sťahovaní, rozchode, zmene práce, odchode do dôchodku, po chorobe, po strate blízkeho človeka alebo po dlhšom období, keď človek fungoval skôr v prežívaní než vo vzťahoch. CDC uvádza, že vyššie riziko sa môže týkať okrem iného mladých dospelých, starších ľudí, ľudí žijúcich osamote, ľudí s nižšími príjmami, migrantov alebo niektorých menšinových skupín.

Prečo je dôležité to nepodceňovať

Osamelosť a sociálna izolácia nie sú len nepríjemný pocit. WHO aj CDC upozorňujú, že dlhodobo súvisia s horšou psychickou pohodou a so zvýšeným rizikom depresie, úzkosti, sebapoškodzovania alebo samovražednosti. CDC navyše uvádza súvislosť aj so zvýšeným rizikom srdcových ochorení, cievnej mozgovej príhody, diabetu 2. typu, demencie a predčasného úmrtia.

Čo obvykle pomáha

Pomáha hlavne nezačínať veľkými očakávaniami, ale menšími krokmi. NHS odporúča hovoriť o svojich pocitoch s niekým blízkym alebo s odborníkom, skúsiť skupinu alebo aktivitu, ktorá človeku dáva zmysel, byť aspoň niekedy medzi ľuďmi aj bez veľkého tlaku na výkon a neporovnávať sa toľko s tým, čo ukazujú ostatní, najmä na sociálnych sieťach. Dôležité je tiež nerobiť všetko naraz a nezačínať cieľom „prestať byť osamelý“, ale skôr malými a zvládnuteľnými kontaktmi.

Kedy môže pomôcť psychológ alebo terapeut

Psychológ alebo terapeut môžu byť veľmi užitoční vtedy, keď sa osamelosť vracia dlhodobo, človek sa medzi ľuďmi cíti cudzo, nevie nadväzovať kontakt, veľmi sa bojí odmietnutia alebo má pocit, že už nevie, ako sa k ľuďom vôbec priblížiť. Mental Health Foundation uvádza, že rozhovor s terapeutom alebo poradcom môže dať bezpečný priestor na spracovanie pocitov osamelosti bez hodnotenia. Pomoc dáva zmysel aj vtedy, keď sa k izolácii pridáva úzkosť, depresia alebo silné stiahnutie sa do seba.

Nie ste na to sami

Sociálna izolácia a osamelosť neznamenajú, že je s človekom niečo zlé. Často len ukazujú, že mu v živote chýba bezpečné spojenie, opora alebo pocit, že niekam patrí. A práve to sa dá postupne znovu budovať. Psychológ, terapeut alebo psychoterapia môžu byť dôležitou oporou, aby človek nezostával dlhodobo v odpojení, ale mohol sa krok po kroku vracať k väčšej blízkosti, istote a ľudskému kontaktu.