Trápi vás osamelosť, prázdnota alebo pocit, že na všetko zostávate sami? Zistite, čo osamelosť spôsobuje, aké má dopady a kedy pomôže psychológ.

Osamelosť nemusí znamenať, že je človek skutočne sám. Môže sa objavovať aj uprostred vzťahov, v rodine, v partnerstve, medzi ľuďmi alebo na sociálnych sieťach. Často ide skôr o vnútorný pocit, že človek nie je naozaj napojený, vypočutý alebo nikomu blízky tak, ako by potreboval. Odborné zdroje zároveň upozorňujú, že osamelosť je bežná ľudská skúsenosť, za ktorú sa netreba hanbiť, ale ak trvá dlho alebo je veľmi silná, môže zasahovať psychiku aj telesné zdravie.

Čo si pod osamelosťou predstaviť

Každý človek prežíva osamelosť trochu inak. Niekto postráda blízky vzťah, v ktorom by mohol byť naozaj sám sebou. Inému chýba bežný sociálny kontakt, spoločné zážitky alebo pocit, že niekam patrí. A niekto zažíva osamelosť aj vo chvíli, keď je medzi ľuďmi, ale necíti sa s nimi skutočne prepojený. Práve preto sa osamelosť nedá merať len počtom kontaktov alebo ľudí okolo seba.

Ako sa môže osamelosť prejavovať

Osamelosť sa často neprejavuje len smútkom. Môže sa ukazovať ako vnútorná prázdnota, stiahnutie sa, citlivosť, úzkosť, väčšia podráždenosť, zmena denného režimu alebo strata chuti robiť bežné veci. U niektorých ľudí sa pridáva aj horší spánok, menšia starostlivosť o seba, vyhýbanie sa sociálnym situáciám alebo pocit, že už nemá zmysel sa o kontakt vôbec snažiť. Odborné zdroje uvádzajú, že dlhodobejšia alebo silná osamelosť môže súvisieť aj s vyšším rizikom stresu, úzkosti, nízkej nálady alebo depresie.

Prečo býva také ťažké si osamelosť priznať

Osamelosť býva citlivá práve preto, že si ju mnohí ľudia spájajú so zlyhaním, slabosťou alebo s predstavou, že „by si predsa mali vedieť niekoho nájsť“. V skutočnosti sa však môže objaviť v akejkoľvek životnej fáze a z rôznych dôvodov. Často prichádza po rozchode, sťahovaní, strate blízkeho človeka, zmene práce, pri starostlivosti o dieťa, pri chorobe, v období rodičovstva, po odchode do dôchodku alebo vo chvíli, keď človek dlhodobo funguje skôr na výkon než na skutočný kontakt. Odborné zdroje uvádzajú, že osamelosť je často spojená práve s veľkými životnými zmenami, starostlivosťou o druhých, chorobou, stratou alebo sociálnou izoláciou.

Čo osamelosť často zhoršuje

Veľký problém býva v tom, že osamelosť sa ľahko sama posilňuje. Človek sa cíti odpojený, a preto sa menej ozýva, menej chodí medzi ľudí alebo sa začne vyhýbať situáciám, v ktorých by mohol zažiť odmietnutie. Tým sa však pocit odlúčenia ešte viac prehlbuje. U niektorých ľudí hrá rolu aj porovnávanie sa s ostatnými, najmä na sociálnych sieťach, kde to môže vyzerať, že všetci ostatní majú blízke vzťahy, istotu a zázemie. Odborné zdroje priamo odporúčajú neporovnávať sa s tým, čo ľudia ukazujú online, a pripomínajú, že osamelosť zažíva v určitom období života mnoho ľudí.

Čo môže pomôcť

Pomoc často nezačína veľkým zlomom, ale menšími krokmi. Užitočné býva znovu nadväzovať kontakt s ľuďmi, ktorí sú bezpeční, ozvať sa niekomu aj bez „veľkého dôvodu“, vracať do dňa pravidelnosť, neprestávať sa o seba starať a nesnažiť sa vyriešiť všetko naraz. Odborné zdroje odporúčajú nastavovať si malé a dosiahnuteľné kroky, pravidelne zostávať v kontakte s druhými a nesústrediť všetku energiu na veci, ktoré človek nemôže ovplyvniť. Zároveň pripomínajú, že aj jednoduchý rozhovor môže v ťažkej chvíli výrazne uľaviť.

Kedy má zmysel vyhľadať psychológa alebo terapeuta

Psychológ alebo terapeut môžu byť veľmi dôležitou oporou vo chvíli, keď osamelosť netrvá len krátko, ale začína sa premietať do nálady, spánku, sebavedomia, vzťahov a bežného fungovania. Pomoc dáva zmysel vtedy, keď sa človek dlhodobo cíti odpojený, nedarí sa mu nadväzovať alebo udržať kontakt, vracia sa mu úzkosť, nízka nálada alebo pocit, že sa v tom všetkom stráca. Psychologická podpora môže pomôcť nielen s úľavou od samotnej osamelosti, ale aj s tým, čo za ňou stojí — napríklad so strachom z odmietnutia, neistotou, smútkom po strate, sociálnou úzkosťou alebo vyčerpaním z dlhodobého preťaženia. Odborné zdroje odporúčajú vyhľadať podporu vtedy, keď osamelosť súvisí so stresom, úzkosťou alebo nízkou náladou a keď vlastné kroky neprinášajú úľavu.

Keď už je toho príliš

Pozornosť si situácia zaslúži zvlášť vtedy, keď sa k osamelosti pridáva dlhodobý smútok, výrazná beznádej, silná úzkosť alebo pocit, že už človek nezvláda bežný deň. Ak sa psychický stav zhoršuje, trvá dlhšie ako dva týždne alebo sa objavujú myšlienky na sebapoškodzovanie či na to, že už nechcete ďalej byť, je dôležité vyhľadať pomoc čo najskôr. Odborné zdroje v takej situácii odporúčajú nečakať a obrátiť sa na krízovú alebo zdravotnú pomoc.

Nie ste na to sami

Osamelosť môže pôsobiť veľmi ticho, ale veľmi silno. Človek môže navonok fungovať, pracovať, starať sa o druhých a napriek tomu sa vo vnútri cítiť odpojený a bez skutočnej blízkosti. To, že osamelosť bolí, neznamená slabosť. Znamená to, že vzťahy a spojenie sú pre človeka dôležité. A práve preto má zmysel osamelosť nezľahčovať. Psychológ, terapeut alebo psychoterapia môžu byť dôležitým krokom k tomu, aby človek nezostával vo svojom vnútornom odlúčení sám.