Asertivita je schopnosť hovoriť o sebe, svojich potrebách, názoroch a hraniciach jasne, pokojne a s rešpektom. Neznamená tvrdosť, sebectvo ani bezohľadnosť. Znamená skôr to, že človek dokáže povedať, čo potrebuje alebo nechce, bez toho, aby zraňoval druhých alebo sám seba potláčal. Odborné zdroje ju opisujú ako dôležitú komunikačnú zručnosť, ktorá stojí medzi pasívnym a agresívnym štýlom správania.

Čo si pod asertivitou predstaviť

Asertívny človek nemusí byť hlasný ani dominantný. Skôr vie byť zrozumiteľný, pevný a čitateľný. Dokáže vyjadriť svoj názor, povedať nie, požiadať o to, čo potrebuje, a zároveň ponechať druhému priestor pre jeho pohľad. Práve preto býva asertivita dôležitá vo vzťahoch, v rodine, v práci aj v bežných každodenných situáciách. Odborné zdroje zdôrazňujú, že asertívna komunikácia rešpektuje práva a potreby oboch strán.

Asertivita nie je agresivita

Toto je veľmi dôležité. Mnohí ľudia si asertivitu mýlia s tvrdosťou alebo nepríjemnosťou. V skutočnosti je asertivita opakom zraňujúcej komunikácie. Nie je o tom druhého prevalcovať, ale ani o tom ustupovať za cenu vlastného preťaženia, hnevu alebo vnútornej frustrácie. Odborné zdroje ju opisujú ako „stred“ medzi pasívnym a agresívnym štýlom správania.

Ako sa môže prejavovať nedostatok asertivity

Keď človek nie je dostatočne asertívny, často hovorí áno, aj keď chce povedať nie. Prijíma viac úloh, než unesie, ťažko vyjadruje nesúhlas, bojí sa konfliktu, dlho niečo prechádza a potom vybuchne. Inokedy zase svoje potreby vôbec nepovie, pretože má strach, že niekoho sklame, nahnevá alebo stratí jeho blízkosť. Odborné zdroje upozorňujú, že nízka asertivita môže súvisieť s preťažením, stresom, nízkym sebavedomím a pocitom, že človek nemá svoj život dostatočne vo vlastných rukách.

Prečo býva asertivita taká ťažká

Pre mnohých ľudí nie je ťažké vedieť, čo by chceli povedať, ale naozaj to vysloviť. Do hry často vstupuje strach z odmietnutia, potreba byť obľúbený, skúsenosť z detstva, silná sebakritika alebo naučený pocit, že potreby druhých sú dôležitejšie než vlastné. Odborné zdroje upozorňujú, že neasertívne správanie býva často naučené a môže sa dlhodobo premietať do sebahodnoty aj psychickej záťaže.

Kde je asertivita najviac potrebná

Asertivita býva zásadná najmä tam, kde sú vzťahy dôležité a kde ľahko vzniká tlak, nedorozumenie alebo nerovnováha. Patrí sem partnerský vzťah, rodina, rodičovstvo, vzťahy s tchyňou alebo svokrom, komunikácia na pracovisku, nastavovanie hraníc kolegom aj nadriadeným alebo situácie, keď človek potrebuje zvládnuť ťažký rozhovor bez zbytočnej eskalácie. Odborné zdroje uvádzajú, že asertívna komunikácia pomáha vyjadriť sa spôsobom, ktorý môže vzťahy skôr posilňovať než ničiť.

Čo asertivita človeku prináša

Asertivita môže pomáhať znižovať stres, lepšie zvládať hnev, posilňovať sebavedomie a prinášať väčšiu istotu v komunikácii. Keď človek vie jasnejšie hovoriť o svojich potrebách a hraniciach, má väčšiu šancu, že nebude dlhodobo preťažený, zneužívaný alebo vnútorne nahromadený. Odborné zdroje výslovne uvádzajú, že asertivita môže pomôcť znížiť stres a zlepšiť coping aj sebaúctu.

Ako môže vyzerať asertívna komunikácia v praxi

V praxi býva asertivita často o jednoduchých, ale pevných vetách. Napríklad: „Toto teraz nestihnem.“ „Potrebujem si to premyslieť.“ „S tým nesúhlasím.“ „Takto so mnou, prosím, nehovorte.“ „Toto mi nevyhovuje.“ „Teraz na to nemám kapacitu.“ Odborné zdroje odporúčajú, aby bola asertívna komunikácia jasná, stručná, pokojná a rešpektujúca. Pomáha hovoriť vecne, používať „ja výroky“, držať pokojný tón a zároveň naozaj stáť za tým, čo človek hovorí.

Kedy môže byť užitočné na asertivite pracovať

Na asertivite má zmysel pracovať vtedy, keď človek opakovane zažíva, že jeho potreby zostávajú nevypočuté, že sa necháva tlačiť do vecí, ktoré nechce, že po rozhovoroch cíti hnev, vinu alebo bezmoc, alebo keď sa konfliktom radšej úplne vyhýba. Užitočná býva aj vtedy, keď sa človek chce naučiť lepšie komunikovať v práci, vo vzťahu alebo v rodine a nechce skĺzavať ani do pasivity, ani do výbuchov. Odborné zdroje uvádzajú, že asertivita je zručnosť, ktorú sa možno naučiť a posilňovať.

Kedy môže pomôcť psychológ alebo terapeut

Psychológ alebo terapeut môžu byť užitoční vo chvíli, keď človek cíti, že problém nie je len v samotnej komunikácii, ale aj v hlbšom strachu, sebahodnote, vzťahových skúsenostiach alebo v tom, že sa v blízkych vzťahoch dlhodobo stráca. Terapeutická práca môže pomôcť lepšie rozpoznať vlastné potreby, naučiť sa bezpečne hovoriť nie, zvládať nepríjemné pocity po nastavovaní hraníc a postupne budovať istejší spôsob komunikácie. Odborné zdroje zároveň spájajú rozvoj asertivity s lepším sebavedomím, nižším stresom a väčšou istotou v kontakte s druhými.

Nie ste na to sami

Asertivita nie je vrodený talent len pre „silné povahy“. Je to zručnosť, ktorú sa človek môže učiť postupne. Nejde o to byť tvrdší. Ide o to byť čitateľnejší, istejší a pravdivejší k sebe aj k druhým. Keď sa človek učí hovoriť jasnejšie o tom, čo potrebuje a kde má hranice, často sa mu uľaví nielen v komunikácii, ale aj v strese, vzťahoch a vlastnom vnútornom napätí.