Šikanovanie na pracovisku
Šikanovanie na pracovisku
Dlhodobé napätie, znehodnocovanie alebo psychický nátlak v práci môžu mať vážne dopady. Zistite, čo robiť a kde hľadať oporu.
Napätie v práci nemusí byť vždy len dôsledkom náročného obdobia alebo zlej atmosféry v tíme. Niekedy ide o opakované správanie, ktoré človeka systematicky zraňuje, oslabuje a postupne podkopáva jeho istotu, výkon aj psychiku. Šikana na pracovisku nebýva len otvorený konflikt. Často je nenápadná, dlhodobá a ťažko sa opisuje, pretože sa skladá z opakovaných drobných útokov, ponižovania alebo znevýhodňovania. Odborné metodiky k pracovnému prostrediu opisujú šikanu skôr ako opakované a systematické konanie než ako jednorazový incident; medzi jej špecifické formy zaraďujú aj mobbing a bossing.
Čo si predstaviť pod šikanou na pracovisku
Šikana na pracovisku môže mať mnoho podôb. Niekde ide o otvorené zhadzovanie, inde o prehliadanie, znevažovanie, zámerné vyčleňovanie z kolektívu alebo dlhodobé spochybňovanie práce a schopností. Môže prichádzať od kolegov, od nadriadeného aj od skupiny ľudí. Odborné zdroje uvádzajú, že sa môže prejavovať napríklad vylučovaním, ignorovaním, nespravodlivým zaobchádzaním, pravidelným podkopávaním, šírením škodlivých klebiet, preťažovaním prácou alebo ponižovaním aj prostredníctvom e-mailov, telefonátov či sociálnych sietí.
Mobbing a bossing
V pracovnom prostredí sa často používajú aj pojmy mobbing a bossing. Odborné metodiky ich uvádzajú ako špecifické formy šikany na pracovisku. V praxi sa týmito pojmami zvyčajne označuje šikana zo strany kolegov alebo skupiny spolupracovníkov a šikana zo strany nadriadeného. Podstata je však rovnaká: človek je dlhodobo vystavený správaniu, ktoré ho ponižuje, oslabuje alebo vytláča z bezpečného pracovného prostredia.
Ako sa môže šikana v práci prejavovať
Nie u každého vyzerá rovnako. Niekde je hlasná a zjavná, inde veľmi nenápadná. Môže ísť napríklad o opakovanú kritiku bez vecného dôvodu, ponižovanie pred ostatnými, znevažovanie práce, preťažovanie alebo naopak zámerné zadržiavanie informácií, vyraďovanie z komunikácie, spochybňovanie kompetencií, škodlivé klebety, iróniu, výsmech alebo dlhodobé vytváranie dojmu, že človek „nezapadá“. Odborné zdroje zároveň pripomínajú, že šikana nemusí byť vždy ľahko rozpoznateľná ostatnými a môže prebiehať aj v online komunikácii alebo mimo kancelárie v iných pracovných situáciách.
Prečo býva taká vyčerpávajúca
Šikana na pracovisku človeka nevyčerpáva len tým, čo sa deje navonok, ale aj tým, čo začne robiť vo vnútri. Často sa pridáva napätie, neistota, prehnaná ostražitosť, zhoršené sústredenie, strach z chýb, problémy so spánkom, úzkosť, podráždenosť alebo pocit, že človek stráca pôdu pod nohami. Európske zdroje k psychosociálnym rizikám upozorňujú, že práve podobné javy patria medzi významné pracovné záťaže s dopadom na duševné aj telesné zdravie. Aj zdravotnícke zdroje uvádzajú, že pracovná šikana môže viesť k výraznému stresu a psychickým ťažkostiam.
Kedy už nejde len o „zlé vzťahy v práci“
Nie každé napätie alebo nezhoda na pracovisku je šikana. Spozornieť je však dobré vtedy, keď sa správanie opakuje, mieri na jedného človeka, vytvára dlhodobý tlak a má dopad na psychiku alebo prácu. Varovné býva, keď človek chodí do práce so strachom, je po zmene úplne vyčerpaný, začína pochybovať sám o sebe, bojí sa ozvať, zhoršuje sa mu spánok, sústredenie alebo zdravie a pracovné prostredie už nevníma ako bezpečné. Odborné zdroje výslovne uvádzajú, že šikana môže spôsobovať emocionálnu aj fyzickú ujmu a že zamestnávateľ má povinnosť podobné problémy riešiť.
Čo môže človeku pomôcť
Pomáha predovšetkým nenechávať si celú situáciu len pre seba. Užitočné býva hovoriť s niekým dôveryhodným, zapisovať si konkrétne situácie, zachovať čo najviac vecnosť a hľadať oporu tam, kde je možné situáciu bezpečne riešiť. Odborné praktické rady odporúčajú, ak je to možné a bezpečné, najprv pokojne a jasne pomenovať, čo konkrétne správanie robí a aký má dopad. Ak to nie je možné alebo to nepomôže, býva vhodné riešiť situáciu neformálne či formálne cez nadriadeného, HR alebo iný interný mechanizmus. Zamestnávateľ by mal každú sťažnosť na šikanu brať vážne a bezodkladne ju preveriť.
Kedy môže pomôcť psychológ alebo terapeut
Psychologická podpora dáva zmysel vtedy, keď si človek nesie následky šikany aj mimo práce — je dlhodobo v strese, má úzkosti, zle spí, stráca sebavedomie alebo sa mu celý problém vracia v hlave aj doma. Psychológ alebo terapeut môžu pomôcť spracovať dopad situácie, vrátiť väčšiu istotu, pomenovať hranice a hľadať bezpečný ďalší postup. U niektorých ľudí býva dôležité aj to, že si prvýkrát dovolia priznať, že to, čo zažívajú, nie je „normálny pracovný tlak“, ale niečo, čo ich skutočne zraňuje. Odborné zdravotnícke zdroje odporúčajú vyhľadať podporu, ak človek šikanu v práci zvláda len veľmi ťažko alebo sa uňho rozvíjajú psychické ťažkosti.
Nie ste na to sami
Šikana na pracovisku je vážna téma a netreba ju ospravedlňovať tým, že „to tak jednoducho v práci chodí“. Ak pracovné prostredie dlhodobo ničí vašu istotu, zdravie alebo pokoj, zaslúži si to pozornosť. Psychológ, terapeut alebo iná odborná podpora môžu byť dôležitým krokom nielen k tomu, aby človek situáciu lepšie uniesol, ale aj k tomu, aby sa v nej ďalej nestrácal sám. Odborné zdroje sa zhodujú, že pracovná šikana môže mať významný dopad na duševnú pohodu a že podobné ťažkosti majú byť riešené včas a vážne.
Kategorie psychologické pomoci
Psychológovia a psychoterapeuti zaoberajúci sa touto tematikou
konzultáciu
konzultáciu
konzultáciu
konzultáciu
konzultáciu
konzultáciu
konzultáciu
konzultáciu
konzultáciu
konzultáciu
konzultáciu
konzultáciu
konzultáciu
konzultáciu
konzultáciu
konzultáciu
konzultáciu
konzultáciu
konzultáciu
konzultáciu
konzultáciu
konzultáciu
konzultáciu
konzultáciu
konzultáciu