Máte doma dospievajúceho, ktorý sa zmenil, uzatvára sa do seba, nezvláda školu, výbuchy emócií alebo vzťahy? Riešite úzkosti, smútok, podráždenosť, konflikty doma, sebapoškodzovanie, nízke sebavedomie alebo pocit, že sa vaše dieťa v dospievaní stráca? A možno si zároveň kladiete otázku, či je to ešte „normálna puberta“, alebo už situácia potrebuje psychologickú podporu. Dospievanie je náročné obdobie samo osebe a odborné zdroje opisujú, že práve v tomto veku sa môžu výraznejšie objavovať úzkosti, depresie aj poruchy správania. WHO uvádza, že vo svete zažíva psychickú poruchu približne jeden zo siedmich dospievajúcich vo veku 10–19 rokov.

Psychologická podpora pre dospievajúcich a ich rodičov môže byť dôležitou oporou vo chvíli, keď sa doma hromadí napätie, neistota a pocit, že bežná dohoda už nestačí. Pomoc nemusí byť určená len pre samotného mladého človeka. Často je veľmi užitočná aj pre rodičov, ktorí chcú porozumieť tomu, čo ich dieťa prežíva, ako s ním hovoriť a ako ho podporiť bez zbytočného tlaku alebo konfliktov. Slovenské aj české zdroje zamerané na duševné zdravie detí a dospievajúcich zároveň upozorňujú, že odborná pomoc môže zahŕňať podporu aj pre rodinu ako celok.

Ako môžu vyzerať ťažkosti u dospievajúcich

Každý tínedžer prežíva dospievanie inak. Niekedy ide o bežné výkyvy nálad a hľadanie samostatnosti, inokedy sa už objavujú signály, ktoré ukazujú na väčšiu psychickú záťaž. Rodičia často opisujú napríklad:

·  úzkosť, stres a preťaženie

·  smútok, uzatváranie sa do seba alebo stratu záujmu

·  podráždenosť, výbuchy emócií a konflikty doma

·  problémy v škole, so sústredením alebo motiváciou

·  nízke sebavedomie a neistotu

·  ťažkosti vo vzťahoch s rovesníkmi

·  poruchy spánku, napätie alebo psychosomatické ťažkosti

·  sebapoškodzovanie, rizikové správanie alebo experimentovanie

Podľa WHO patria depresia, úzkosti a poruchy správania medzi hlavné príčiny chorobnosti a záťaže v období dospievania. NIMH zároveň medzi varovné signály zaraďuje okrem iného výraznú podráždenosť, silné obavy, nevysvetliteľné bolesti brucha alebo hlavy, problémy so spánkom či nápadné zmeny v správaní.

Prečo je dospievanie také citlivé obdobie

Dospievanie nie je len „vzdor“ alebo „puberta“. Je to obdobie veľkých zmien v emóciách, vzťahoch, identite aj tlaku okolia. Mladý človek rieši školu, výkon, prijatie medzi rovesníkmi, vzhľad, vlastnú hodnotu, prvé vzťahy, budúcnosť aj potrebu osamostatniť sa od rodičov. Odborné zdroje pripomínajú, že v dospievaní sa popri zdravom osamostatňovaní môžu objavovať aj závažnejšie psychické ťažkosti, napríklad poruchy príjmu potravy, sebapoškodzovanie, agresivita alebo užívanie návykových látok.

U mnohých dospievajúcich navyše nejde len o jeden problém. Často sa kombinuje viac faktorov naraz — tlak v škole, problémy v rodine, konflikty s rodičmi, šikana, sklamanie vo vzťahoch alebo pocit, že „nikto nerozumie“. Odborné materiály uvádzajú medzi časté spúšťače psychickej nepohody u dospievajúcich práve školský tlak, vzťahové ťažkosti, nízke sebavedomie, stres, úzkosť a beznádej.

Najčastejšie témy, ktoré dospievajúci a rodičia riešia

V praxi sa veľmi často opakujú podobné okruhy ťažkostí. Patria medzi ne napríklad:

·  psychické problémy v dospievaní

·  psychológ pre dospievajúcich

·  psychologická pomoc pre tínedžerov

·  úzkosť u dospievajúcich

·  depresia u tínedžerov

·  sebapoškodzovanie u mladistvých

·  problémy v škole a strata motivácie

·  konflikty medzi rodičmi a dospievajúcim

·  ako hovoriť s dospievajúcim dieťaťom

·  ako spoznať, že tínedžer potrebuje psychológa

To sú presne situácie, v ktorých môže psychologická podpora pre mladistvých dávať zmysel. Nie preto, že by s dieťaťom bolo „niečo zlé“, ale preto, že dospievajúci niekedy potrebuje bezpečný priestor mimo rodiny a rodičia zas potrebujú lepšiu orientáciu v tom, čo ich dieťa prežíva. Odborné zdroje tiež zdôrazňujú význam otvorenej komunikácie a včasného zachytenia ťažkostí.

Kedy už nejde len o bežnú pubertu

Rodičia často váhajú, či je správanie ich dieťaťa ešte súčasťou dospievania, alebo už nastal čas hľadať pomoc. Zbystriť pozornosť je vhodné najmä vtedy, keď zmeny trvajú dlhšie, zhoršujú fungovanie doma alebo v škole, alebo keď má dospievajúci pocit, že situáciu nezvláda.

Varovné signály môžu byť napríklad:

·  dlhodobý smútok alebo úzkosť

·  výrazné uzatváranie sa do seba

·  silná podráždenosť a časté konflikty

·  sebapoškodzovanie alebo reči o tom, že „už to nemá zmysel“

·  náhly prepad v škole

·  nespavosť alebo naopak nadmerný spánok

·  strata chuti do bežných aktivít

·  časté psychosomatické ťažkosti bez jasnej príčiny

NIMH odporúča spozornieť práve pri nápadných zmenách nálady, obavách, spánku, správaní alebo telesných ťažkostiach bez zjavnej príčiny. Pri sebapoškodzovaní odborné materiály výslovne upozorňujú, že môže ísť o prejav silnej psychickej bolesti a že situácia si vyžaduje primeranú reakciu rodiny a spoluprácu s odborníkom.

Psychologická podpora pre dospievajúcich

Psychológ pre dospievajúcich môže pomôcť vo chvíli, keď sa tínedžer stráca vo svojich emóciách, nezvláda tlak alebo nemá s kým bezpečne hovoriť. Cieľom nie je dieťa „opraviť“, ale porozumieť tomu, čo prežíva, čo ho zaťažuje a ako mu pomôcť fungovať stabilnejšie.

Psychologická podpora pre mladistvých môže pomôcť napríklad s týmto:

·  zvládanie úzkosti, stresu a napätia

·  práca so smútkom, samotou alebo nízkym sebavedomím

·  podpora pri problémoch v škole

·  vzťahové ťažkosti a konflikty s rovesníkmi

·  sebapoškodzovanie a rizikové správanie

·  zvládanie tlaku na výkon

·  porozumenie emóciám a ich regulácii

·  hľadanie zdravšej komunikácie s rodičmi

Dospievajúci často pomoc odmietajú nie preto, že ju nepotrebujú, ale preto, že sa boja nepochopenia, hodnotenia alebo straty kontroly. Práve preto je dôležité, aby podpora bola citlivá, rešpektujúca a primeraná veku. Odborné odporúčania pri vyhľadaní pomoci u neplnoletých zároveň pripomínajú, že pri začatí starostlivosti býva spravidla potrebný súhlas zákonného zástupcu.

Podpora rodičov dospievajúcich je rovnako dôležitá

Veľmi dôležité je, že psychologická pomoc nemusí byť určená len pre tínedžera. Často ju potrebujú aj rodičia. Dospievanie dieťaťa býva skúškou vzťahu, trpezlivosti aj rodičovskej odolnosti. Rodičia často nevedia, kedy byť pevní, kedy ustúpiť, kedy hovoriť a kedy radšej počkať. Odborné materiály k téme dospievania otvorene opisujú, že toto obdobie býva náročné aj pre rodičov a že je v poriadku hľadať podporu aj pre seba.

Podpora rodičov dospievajúcich môže pomôcť napríklad s týmto:

·  ako hovoriť s dospievajúcim dieťaťom

·  ako zvládať konflikty bez zbytočnej eskalácie

·  ako nastaviť hranice a zároveň nestratiť vzťah

·  ako reagovať na uzatvorenosť, úzkosť alebo vzdor

·  ako rozpoznať, kedy je potrebná odborná pomoc

·  ako dieťa podporiť, aby nemalo pocit kontroly

·  ako uniesť vlastný strach, bezmocnosť alebo vyčerpanie

WHO zároveň zdôrazňuje, že rodičia a ďalšie opatrovateľské osoby majú kľúčovú úlohu pri vytváraní bezpečného a podporného prostredia pre rast a vývin dospievajúceho.

Kedy vyhľadať pomoc čo najskôr

Niektoré situácie je vhodné riešiť bez odkladu. Patria sem najmä:

·  sebapoškodzovanie

·  zmienky o samovražde alebo bezvýchodiskovosti

·  silné zhoršenie psychického stavu

·  nebezpečné správanie voči sebe alebo druhým

·  výrazný kolaps fungovania doma či v škole

Pri týchto stavoch nejde o „fázu“, ktorú je dobré len prejsť mlčaním. Odborné zdroje odporúčajú vyhľadať pomoc okamžite, ak je správanie dieťaťa nebezpečné alebo hovorí o tom, že by chcelo ublížiť sebe alebo druhým.

Nie ste na to sami

Mladiství dnes čelia veľkému tlaku a rodičia často stoja pred otázkou, ako ich podporiť tak, aby nestratili vzájomný vzťah. Ak riešite psychické problémy v dospievaní, úzkosti, smútok, konflikty doma, sebapoškodzovanie alebo len cítite, že vaše dieťa potrebuje bezpečný priestor, psychologická podpora pre dospievajúcich a ich rodičov môže byť dôležitým krokom. Včasná pomoc neznamená zlyhanie. Znamená, že situáciu beriete vážne a chcete ju riešiť citlivo a včas.