Sociálna fóbia: keď strach z ľudí a hodnotenia začne obmedzovať život

Máte pocit, že vás kontakt s ľuďmi stojí omnoho viac síl než ostatných? Trápi vás rozprávanie pred ľuďmi, zoznamovanie sa, telefonovanie, porady, škola, jedenie na verejnosti alebo aj bežné situácie, pri ktorých máte pocit, že vás niekto sleduje a hodnotí? Premýšľate, či ide len o hanblivosť, alebo už o sociálnu fóbiu, ktorá zasahuje do každodenného života?

Sociálna fóbia, odborne sociálna úzkostná porucha, patrí medzi úzkostné poruchy a býva spojená s výrazným strachom zo spoločenských situácií a z negatívneho hodnotenia zo strany druhých ľudí. Nie je to len ostych alebo introverzia. Strach býva silný, opakovaný a taký zaťažujúci, že človek začne sociálne situácie obmedzovať alebo sa im úplne vyhýbať. Takáto úzkosť potom môže zasahovať školu, prácu, vzťahy aj bežné fungovanie.

Ako sa sociálna fóbia môže prejavovať

U každého človeka vyzerá sociálna úzkosť trochu inak, no spoločným menovateľom býva silný strach z trápnosti, zlyhania, začervenania, trasu, potenia, zmätku alebo negatívneho hodnotenia.

Typické môžu byť napríklad tieto prejavy:

·  strach z rozprávania pred ľuďmi

·  obavy z telefonovania

·  stres pri zoznamovaní sa

·  nepríjemné pocity pri nakupovaní, poradách alebo pri kontakte s cudzími ľuďmi

·  napätie pri jedle alebo pití pred ostatnými

·  vyhýbanie sa skupinovým rozhovorom

·  pocit, že človek pôsobí trápne alebo neschopne

·  búšenie srdca, tras, potenie alebo „okno v hlave“

·  zovretý žalúdok a silný vnútorný nepokoj

Úzkosť sa navyše môže objaviť už dlho pred situáciou a pokračovať aj po nej vo forme premýšľania, čo človek povedal alebo urobil zle.

Sociálna fóbia a bežná hanblivosť nie sú to isté

Je prirodzené byť občas nervózny pri prezentácii, skúške alebo zoznamovaní sa. Rozdiel je v intenzite, dĺžke a dopade. Pri sociálnej fóbii býva strach neprimerane silný, vedie k vyhýbaniu a začne človeka obmedzovať v tom, čo by inak chcel robiť. Pri odbornom posúdení sa sleduje najmä miera strachu, vyhýbania, psychickej záťaže a dopad na fungovanie.

Najčastejšie situácie, ktoré ľudia riešia

V praxi aj vo vyhľadávaní sa pri sociálnej fóbii často opakujú podobné témy:

Tieto situácie zodpovedajú tomu, ako odborné zdroje sociálnu úzkosť opisujú: ako strach a úzkosť v sociálnych situáciách spojené s obavou z negatívneho hodnotenia.

Sociálna fóbia u detí, dospievajúcich aj dospelých

Sociálna fóbia sa netýka len dospelých. Odborné odporúčania počítajú s tým, že sa môže týkať detí od školského veku, dospievajúcich aj dospelých. U detí a mladých ľudí je vhodné spozornieť najmä vtedy, keď sa vyhýbajú škole, skupinovým aktivitám alebo rozprávaniu pred ostatnými, pôsobia nadmerne hanblivo, podráždene alebo sú veľmi naviazaní na rodičov. U dospelých sa problém často prejavuje v práci, pri štúdiu, vo vzťahoch alebo pri bežnom kontakte s cudzími ľuďmi. Pri posúdení je zároveň dôležité myslieť aj na možné sprievodné ťažkosti, napríklad depresiu, iné úzkostné poruchy, alkohol či drogy, ADHD alebo autizmus podľa veku a situácie.

Kedy už dáva zmysel hľadať pomoc

Pomoc má zmysel riešiť vtedy, keď strach zo sociálnych situácií človeka dlhodobo obmedzuje. Zbystriť pozornosť je dobré napríklad vo chvíli, keď sa vyhýbate situáciám, ktoré by ste inak chceli zvládať, dlho sa kvôli nim stresujete dopredu, po nich sa nadmerne kritizujete alebo kvôli úzkosti prichádzate o prácu, vzťahy, školské príležitosti alebo bežný sociálny život. Pri orientačnom zachytení problému sa sleduje aj to, či sa človek sociálnym situáciám vyhýba a či sa v nich cíti vystrašene alebo zahanbene.

Je dôležité vedieť, že text na webe nemôže nahradiť diagnostiku. Odborné posúdenie vychádza z rozhovoru, miery vyhýbania, intenzity úzkosti a jej dopadu na fungovanie. U dospelých sa môže ako orientačný nástroj použiť aj krátky screening Mini-SPIN, ale samotná diagnóza musí byť komplexná.

S čím môže pomôcť psychológ

Psychologická podpora môže pomôcť človeku lepšie porozumieť tomu, čo jeho sociálnu úzkosť spúšťa a udržiava, a postupne znižovať vyhýbanie, napätie aj sebakritiku. Odborné odporúčania pri dospelých uprednostňujú individuálnu kognitívno-behaviorálnu terapiu zameranú priamo na sociálnu úzkosť; pri deťoch a dospievajúcich sa odporúča CBT zameraná na sociálnu úzkosť tiež, často s vhodným zapojením rodičov.

V praxi môže psychológ pomôcť napríklad s týmto:

·  strach z rozprávania pred ľuďmi

·  obavy z telefonovania

·  stres pri zoznamovaní sa

·  nepríjemné pocity pri nakupovaní, poradách alebo pri kontakte s cudzími ľuďmi

·  napätie pri jedle alebo pití pred ostatnými

·  vyhýbanie sa skupinovým rozhovorom

·  pocit, že človek pôsobí trápne alebo neschopne

·  búšenie srdca, tras, pot·  zvládanie strachu z hodnotenia

·  práca s telesnými príznakmi úzkosti

·  obmedzovanie vyhýbavého správania

·  bezpečný nácvik náročných sociálnych situácií

·  znižovanie vnútorného tlaku na „dokonalé vystupovanie“

·  väčšia istota v škole, v práci aj vo vzťahoch

·  práca so sebakritikou a hanbou

·  orientácia v ďalších možnostiach odbornej pomoc ienie alebo „okno v hlave“

·  zovretý žalúdok a silný vnútorný nepokoj

Nie ste na to sami

Sociálna fóbia môže pôsobiť nenápadne, pretože sa často odohráva najmä vo vnútri. Človek môže navonok pôsobiť len ticho alebo rezervovane, no v skutočnosti žiť vo veľkom napätí a obmedzení. Ak vás trápi strach z ľudí, z rozprávania, z hodnotenia alebo z bežných sociálnych situácií, nie je to slabosť ani zlyhanie. Je to ťažkosť, ktorá sa dá odborne riešiť a ktorá si zaslúži pozornosť.