Čakáte
ďalšie bábätko a premýšľate, ako túto zmenu zvládne vaše staršie dieťa? Alebo
už nový súrodenec prišiel a vy riešite väčšiu citlivosť, žiarlivosť, hnev,
plačlivosť, regres, zvýšenú potrebu pozornosti alebo pocit, že doma zrazu
všetko funguje inak než predtým? Príchod súrodenca býva pre rodinu veľkou
zmenou a pre staršie dieťa môže znamenať zmes radosti, neistoty, zvedavosti aj
obáv. Je bežné, keď staršie dieťa po narodení súrodenca prežíva žiarlivosť,
podráždenosť alebo sa správa inak než zvyčajne.
Pre staršie dieťa nie je nový súrodenec len
„ďalší člen rodiny“. Je to aj zmena jeho postavenia, rytmu dňa, množstva
pozornosti od rodičov a niekedy aj pocitu istoty. Dieťa môže mať radosť, ale
zároveň sa môže báť, že o niečo príde — o blízkosť, výnimočné miesto, čas s
rodičmi alebo o svoj doterajší svet. Práve preto sa môžu objaviť silné emócie,
ktoré navonok vyzerajú ako vzdor alebo zlobenie, no v skutočnosti bývajú skôr
reakciou na veľkú zmenu.
Tieto pocity má zmysel brať vážne a nevykladať
si ich len ako neposlušnosť.
Typicky sa môže objaviť:
·
žiarlivosť na bábätko,
·
väčšia potreba pozornosti,
·
hnev, vzdor alebo plačlivosť,
·
regres v správaní,
·
väčšia citlivosť a lipnutie na rodičovi,
·
striedanie lásky a odmietania voči súrodencovi.
Niektoré deti reagujú navonok búrlivo, iné sa
skôr stiahnu. Môže sa stať, že staršie dieťa začne viac zlobit, horšie spí,
znovu sa chce nosiť, rozpráva „ako bábätko“, viac sa hnevá alebo sa silnejšie
dožaduje rodiča práve vo chvíli, keď je potrebné starať sa o novorodenca. U
menších detí sa pri veľkej životnej zmene môže objaviť aj dočasný návrat k
skorším zručnostiam, napríklad v oblasti toalety alebo samostatnosti.
Takýto dočasný regres po príchode nového
súrodenca nie je nič nezvyčajné a často súvisí so stresom zo zmeny.
Žiarlivosť po príchode súrodenca je častá a
sama osebe neznamená, že je s dieťaťom alebo rodinou niečo zlé. Skôr ukazuje,
že dieťa potrebuje znovu zažiť istotu, že má v rodine svoje bezpečné miesto.
Pomáha, keď je staršie dieťa aktívne zapájané
tak, aby sa necítilo odsunuté, a keď si s ním rodičia vedome vytvárajú osobitný
čas len preň. Deti po narodení súrodenca potrebujú teplý, blízky vzťah a
pozitívnu pozornosť, pretože práve to im pomáha cítiť sa bezpečne.
Vopred pomáha hovoriť s dieťaťom primerane
jeho veku o tom, čo sa bude diať, čo sa po narodení bábätka zmení a čo zostane
rovnaké. Dobré býva dieťa zapájať, ale bez tlaku. Dôležité je, aby malo pocit,
že je stále dôležitou súčasťou rodiny, nie „odsunutým veľkým súrodencom“.
Pomáha, keď má dieťa priestor pýtať sa,
hovoriť o svojich predstavách a byť prirodzene súčasťou diania okolo bábätka.
Po príchode bábätka býva najdôležitejšie
nečakať, že staršie dieťa všetko zvládne automaticky „rozumne“. Deti v tejto
situácii často potrebujú viac uistenia, fyzickej blízkosti a pozitívnej
pozornosti než predtým.
Pomáha:
·
vyhradiť si pravidelný čas len pre staršie
dieťa,
·
pomenúvať jeho pocity bez zosmiešňovania,
·
nezaťažovať ho rolou „ty už musíš byť
veľký/veľká“,
·
hľadať drobné spôsoby zapojenia bez nátlaku,
·
oceňovať snahu a láskavé správanie,
·
zachovávať čo najviac predvídateľný režim.
Zvlášť dôležité je neurobiť zo staršieho
dieťaťa malého dospelého. To, že je „väčšie“, ešte neznamená, že zmenu unesie
bez podpory.
Napätie nemusí prísť len hneď po pôrode.
Niekedy sa objaví až vo chvíli, keď je bábätko aktívnejšie, berie hračky, lezie
za starším dieťaťom alebo sa okolo neho začne viac točiť pozornosť širšej
rodiny. Súrodenecká rivalita a konflikty sú do istej miery bežné, no rodičia
môžu veľa ovplyvniť tým, že nebudú deti zbytočne porovnávať, nebudú pri každom
konflikte hľadať vinníka a budú podporovať férové pravidlá.
Pomáha nevytvárať medzi deťmi súťaž o
pozornosť a viesť ich k bezpečnému riešeniu konfliktov bez nadržiavania jednej
strane.
Určitá žiarlivosť, plačlivosť alebo regres po
príchode súrodenca bývajú bežné. Spzornieť je však vhodné vtedy, keď ťažkosti
trvajú dlho, výrazne sa zhoršujú alebo začínajú narúšať každodenné fungovanie
dieťaťa aj rodiny. Pozornosť si zaslúžia napríklad situácie, keď je dieťa
dlhodobo veľmi úzkostné, výrazne agresívne voči sebe alebo druhým, úplne sa
stiahne, začne silno odmietať kontakt s bábätkom alebo sa doma drží trvalé
napätie, ktoré už rodičia sami nezvládajú.
Pri výraznejšom a dlhodobom emočnom alebo
behaviorálnom zhoršení je vhodné obrátiť sa na pediatra alebo detského
psychológa.
Psychologická podpora môže pomôcť nielen
dieťaťu, ale aj rodičom. Niekedy nejde o to „opraviť žiarlivosť“, ale lepšie
porozumieť tomu, čo dieťa svojím správaním hovorí, ako reagovať pokojnejšie a
ako doma znovu vytvoriť pocit bezpečia.
Pomoc môže byť užitočná napríklad pri:
·
silnej súrodeneckej rivalite,
·
dlhodobom napätí doma,
·
regresoch,
·
agresivite,
·
veľkej citlivosti,
·
alebo vo chvíli, keď sa rodičia cítia vyčerpaní
a neistí, čo robiť ďalej.
Príchod súrodenca do rodiny je krásna, ale
zároveň náročná zmena. Nie je nič neobvyklé, keď staršie dieťa reaguje
silnejšie, než rodičia čakali. Neznamená to, že robíte niečo zle. Často to len
znamená, že dieťa potrebuje viac istoty, času, pochopenia a pokojného vedenia,
aby si v novej rodinnej situácii našlo svoje bezpečné miesto.