Máte pocit, že vás úzkosť začína brzdiť v bežnom živote? Možno sa často bojíte, že sa niečo pokazí, neviete vypnúť hlavu, ste stále v strehu, zle spíte, cítite tlak na hrudi, stiahnutý žalúdok alebo búšenie srdca. Úzkosti vedia byť veľmi vyčerpávajúce, pretože nezasahujú len myšlienky, ale aj telo, vzťahy, prácu a každodenné fungovanie. Úzkosť sama osebe je prirodzená reakcia na tlak alebo ohrozenie, problémom sa však stáva vo chvíli, keď je príliš silná, trvá dlho alebo začne človeka obmedzovať v bežnom živote.

Kedy už nejde len o bežný stres alebo obavy

Každý človek niekedy cíti napätie, nervozitu alebo strach. To ešte neznamená úzkostnú poruchu. Spzornieť je dobré vtedy, keď sa úzkosť vracia často, drží vás väčšinu času, objavuje sa aj bez jasného dôvodu alebo vás vedie k tomu, že sa začnete vyhýbať situáciám, ktoré ste predtým zvládali. Práve dlhodobosť, strata vnútorného pokoja a dopad na bežné fungovanie patria medzi hlavné znaky, že už nejde len o prechodné napätie.

Ako sa úzkosť môže prejavovať

Úzkosť sa často neprejavuje len psychicky, ale aj fyzicky. Človek môže byť nepokojný, podráždený, mať problém so sústredením, byť unavený a pritom nedokázať oddychovať. Zároveň sa môžu objavovať telesné prejavy ako búšenie srdca, tlak na hrudi, závraty, tras, potenie, dýchavičnosť, bolesti hlavy, svalové napätie, žalúdočné alebo iné tráviace ťažkosti. Práve preto si niekedy ľudia dlho neuvedomujú, že za ich ťažkosťami môže stáť úzkosť.

Keď sa pridajú panické ataky

U niektorých ľudí sa úzkosti prejavujú aj formou panických atákov. Tie prichádzajú náhle a intenzívne a človek pri nich môže mať pocit, že stráca kontrolu, že odpadne, udusí sa alebo že sa deje niečo veľmi vážne. Typické býva silné búšenie srdca, tras, potenie, tlak na hrudi, nevoľnosť, závraty, dýchavičnosť alebo pocit bezprostredného ohrozenia. Panická ataka sama o sebe býva veľmi desivá, aj keď jej telesné prejavy zvyčajne časom odznejú.

Úzkosti môžu mať rôzne podoby

Niekto zažíva hlavne neustále obavy a premýšľanie, iný skôr paniku, ďalší strach z ľudí, z hodnotenia, z chorôb alebo z konkrétnych situácií. Úzkostné ťažkosti preto môžu mať podobu dlhodobého vnútorného napätia, sociálnej úzkosti, panickej poruchy, fóbií alebo iných úzkostných porúch. Je tiež bežné, že sa jednotlivé formy prelínajú a že sa k úzkosti pridá aj nízka nálada, vyčerpanie alebo problémy so spánkom.

Prečo úzkosť človeka tak vyčerpáva

Úzkosť nevyčerpáva len tým, čo človek cíti v danej chvíli. Často je náročná aj tým, koľko energie stojí jej zvládanie. Neustále premýšľanie, kontrolovanie, vyhýbanie sa, vnútorné napätie a sledovanie vlastných príznakov človeka postupne unavuje. Keď úzkosť trvá dlho, môže oslabiť spánok, sústredenie, pracovný výkon, partnerské vzťahy aj radosť z bežných vecí. Zároveň platí, že úzkostné poruchy patria medzi časté psychické ťažkosti a majú skutočný dopad na kvalitu života.

Kedy má zmysel vyhľadať psychológa alebo terapeuta

Pomoc má zmysel hľadať skôr, než sa úzkosť úplne rozbehne. Nemusíte čakať až na stav, keď prestanete fungovať. Psychológ alebo terapeut zameraný na úzkosti môže byť dobrým krokom vtedy, keď sa úzkosť opakuje, vracajú sa panické ataky, bojíte sa bežných situácií, obmedzujete kvôli úzkosti svoj život alebo už máte pocit, že vás to celé stojí príliš veľa síl. Vyhľadať pomoc je vhodné aj vtedy, keď už skúšate rôzne veci sami, ale úľava neprichádza.

S čím môže pomôcť psychologická podpora a psychoterapia

Psychologická podpora a psychoterapia môžu človeku pomôcť lepšie pochopiť, čo jeho úzkosť spúšťa, čo ju udržiava a ako s ňou narábať inak než len ďalším strachom alebo vyhýbaním sa. Terapeut môže pomôcť pracovať s obavami, telesnými reakciami, panickými atakmi, sebakontrolou, potrebou istoty aj so situáciami, ktorým sa človek kvôli úzkosti vyhýba. Pri úzkostných poruchách patria medzi dôležité a účinné prístupy psychologické intervencie, najmä tie založené na princípoch kognitívno-behaviorálnej terapie. Môžu prebiehať osobne, online, individuálne aj v skupine podľa potrieb človeka.

Psychológ, terapeut a prvý krok

Mnohí ľudia dlho váhajú, či je ich problém „dosť veľký“. Lenže práve pri úzkosti býva užitočné prísť skôr, než sa celý vzorec ešte viac upevní. Psychológ alebo terapeut vám môže pomôcť zorientovať sa v tom, či ide skôr o stres, úzkostné nastavenie, panické ataky alebo rozvinutejšiu úzkostnú poruchu, a navrhnúť ďalší postup. Už samotné pomenovanie problému býva pre mnohých ľudí veľkou úľavou.

Nie ste na to sami

Úzkosti vedia človeka presvedčiť, že je v tom sám, že je slabý alebo že by to mal zvládnuť silou vôle. Lenže úzkosť nie je slabosť. Je to stav, ktorý môže byť veľmi zaťažujúci, ale so správnou podporou sa s ním dá pracovať. Keď sa človek obráti na psychológa alebo terapeuta včas, často sa dá predísť tomu, aby úzkosť ešte viac ovládla jeho život.